Sarah Sopoligová

Koordinátorka

Kdy ses k iniciativě Železnice pomáhá přidal(a) a jaké byly a jsou tvé důvody? Změnily se nějak v průběhu času tvé důvody, proč pomáháš?

K iniciatíve som sa pridala hneď v prvý deň invázie. Pochádzam z východu Slovenska, takže Ukrajinské hranice máme od nás na skok.  Keď to všetko vypuklo, desilo ma, že je vojna tak blízko a nechcela som iba sedieť a prizerať sa. Otázka teda nebola, či, ale ako.  Dôvody sa v priebehu času asi trocha zmenili, respektíve povedala by som, že pribudli ďalšie. Veľmi ma motivuje, keď vidím, koľko ľudí bolo a stále je ochotných nám pomôct a tiež aj to, že táto pomoc má fakt zmysel.

Kdo a jak tě do iniciativy přivedl? Případně co tě do iniciativy přivedlo?

Bol to Tom Cimr, ktorý nás v pracovnej skupine poprosil, či by sme mohli v klubovni preberať a triediť materiálnu zbierku a zároveň mi vyskočil status na Facebooku, kde sa zháňali dobrovoľníci na prípravu kupéčiek v Maloměřicích, tak som tam šla.

Co přesně pro Železnice pomáhá děláš?

Prvý deň to bola práve práce v Maloměřicích, ďalší deň som bola od rána v klubovni kde som pôvodne mala pomáhať s triedením materiálnej zbierky, ale nakoniec mi prischla na starosť infolinka. Odpovedala som na jednotlivé dotazy ohľadom zbierky a tiež pomáhala zháňať vrecia na uhlie, zháňala dobrovoľníkov, ktorí by koordinovali zbierky v jednotlivých mestách. Následne som sa presunula do skladu na Palackého tříde v Brne, kde som zháňala dobrovoľníkov na triedenie materiálu, riešila urgenty, ktoré v priebehu vznikli. Teraz už pomáham menej, sklad prebrala Pája a ja sa venujem škole. Stále však trávim dosť veľa času v klubovni, kde som k dispozícií, keď je potreba.

Kolik času práci pro humanitární vlaky věnuješ?

Zo začiatku to bolo veľmi intenzívne. Buď som bola celý deň v expedičnej klubovni, alebo v sklade, kde sa presunula naša zbierka. Teraz som musela čas skresať a pohybuje sa to v rozmedzí deň/dva týždenne.

Máš nějaký recept, jak se i v tomhle zápřahu udržet svěží?

Nemám, ale povedala by som, že poriadny spánok a káva. A tiež rozhovory a čas strávený s ľuďmi z tímu, keď zrovna neriešime situáciu na Ukrajine.

Co ti tvé dobrovolnictví dává? Pokud ti tedy něco dává…

V prvom rade, veľmi veľa zaujímavých skúseností a pocit zmysluplnosti. Spoznala som veľa nových a zaujímavých ľudí, za ktorých som veľmi vďačná a sú skvelí za to, čo robia. A tiež som zistila, že keď sa chce, tak sa dá spraviť a vybaviť naozaj všetko.

Vím, že jich bude asi hodně, ale přesto… Svěříš se s nějakým konkrétním příběhem z pomoci, který se ti už teď nesmazatelně vryl do paměti?

Myslím, že je takých príbehov mnoho, ale tým, že som nebola priamo na Ukrajine, je moja jediná osobná skúsenosť so skupinou Ukrajincov, ktorí prespávali na bouldri v Expedičnej klubovni. Mala som vtedy otváraciu smenu a počas toho, ako som upratovala za mnou prišli a chceli mi so všetkým pomôcť, aj napriek tomu, že som im povedala, že nie je potreba a nech si oddýchnu. Kedže trošku ovládam ruský jazyk, chvíľu sme sa rozprávali. Obdivovala som, akí boli silní a ochotní mi pomôcť. Zvládali celú situáciu bravúrne.